S pribúdajúcim vekom organizmus stráca schopnosť adaptovať sa na vonkajšie prostredie a zvyšuje sa náchylnosť na choroby.
Ochorenia spojené so starnutím psov môžu zahŕňať:
- zmeny na pohybovom aparáte,
- behaviorálne zmeny (CCD – kognitívna dysfunkcia),
- metabolické zmeny (znížený metabolizmus, zhoršená absorpcia živín, orgánové degenerácie…),
- neurologické ochorenia (myelopatie, ochorenia medzistavcových platničiek, lumbosakrálna stenóza),
- obezitu,
- hypotyreózu,
- diabetes mellitus,
- neoplázie…
V ideálnom prípade by mal byť psí senior pred rehabilitáciou vyšetrený veterinárnym lekárom. Následne sa terapia prispôsobuje jeho individuálnemu zdravotnému stavu.
Zmeny na pohybovom aparáte
Častým problémom starších psov je svalová atrofia (úbytok svalovej hmoty), kvôli ktorej mnohí psi prestávajú tolerovať záťaž.
Svalová atrofia spôsobená starnutím bez chorobného podkladu sa nazýva sarkopénia. Dochádza pri nej k úbytku svalovej hmoty, zníženiu distribúcie kyslíka do tkanív a často aj k fibrotizácii. Prevenciou je primeraná fyzická aktivita a dostatočný príjem bielkovín v strave.
U seniorov sa môže vyskytnúť aj neurogénna svalová atrofia (napr. pri ochoreniach medzistavcových platničiek). Má rýchlejší priebeh ako atrofia svalov pri ortopedických problémoch (napr. pri odľahčovaní končatiny v dôsledku artrózy).
Dôsledkom sarkopénie je zvýšená záťaž na kĺby. Zároveň s vekom klesá obsah vody v organizme a znižuje sa produkcia látok prospešných pre kĺby, ako sú kolagén a kyselina hyalurónová. Všetky tieto faktory prispievajú k opotrebovaniu chrupaviek a vzniku degeneratívnych ochorení kĺbov.
Každý sval obsahuje mechanoreceptory, ktoré poskytujú informácie o polohe kĺbov a uľahčujú koordinovaný pohyb. S pribúdajúcim vekom sa ich počet znižuje, čo vedie k zhoršenej propriocepcii, ataxii a pádom – podobne ako u starších ľudí.
Ďalším faktorom, ktorý zhoršuje tento stav, je obezita. Okrem samotného nárastu hmotnosti si málokto uvedomuje, že tukové tkanivo produkuje zápalové mediátory, ktoré zhoršujú priebeh chronických ochorení.
Degeneratívne ochorenia, ako je artróza, vedú k bolestivosti, neochote k pohybu, priberaniu na váhe a mentálnemu úpadku. Skvelou rehabilitačnou metódou je hydroterapia. Voda nadľahčuje telo a uľahčuje chôdzu, čím odľahčuje kĺby, zlepšuje pohyblivosť a zároveň voda poskytuje odpor, ktorý pomáha budovať svalovú hmotu a redukovať tukové tkanivo. Teplá voda navyše podporuje prekrvenie svalov a uvoľnenie preťaženého svalstva.
Akonáhle sa zlepší kondícia pacienta, pokračuje sa cvičením mimo podvodného pásu na stabilných a balančných podložkách. Tieto cvičenia je možné vykonávať aj v domácom prostredí.
Ďalšie užitočné modality sú manuálne techniky ako nástroj na uvoľnenie preťažených častí tela, zvýšenie pohyblivosti kĺbov a rozsah pohybu, odstránenie vzniknutých blokád…
Netreba zabúdať ani na fyzikálne metódy, ako sú laseroterapia a magnetoterapia.
Ak je však psík bolestivý a odmieta pohyb (napr. kvôli progresívnej artróze), je vhodné dočasne použiť NSAID lieky (nesteroidné antiflogistiká na zníženie bolesti a zápalu) a rehabilitáciu začať miernym tempom.
Rehabilitácia psieho seniora závisí aj od jeho povahy. Lepšie sa pracuje so psami, ktoré boli v mladosti fyzicky aktívne alebo sa venovali športu. Naopak, u psov, ktorí boli celý život gaučovými spoločníkmi, je náročnejšie vybudovať motiváciu na cvičenie – pokiaľ nie sú zvyknutí na fyzickú aktivitu alebo nemajú motiváciu pracovať za odmenu (napr. jedlo). To isté platí aj pre ľudí – ak nemáme vybudované dlhodobé návyky, ťažko sa nám začína s pohybom.
Je dôležité si uvedomiť, že pohyb je základom zdravej biomechaniky – a to platí aj pre našich psích spoločníkov.
Ciele rehabilitácie u psích seniorov
- zvýšenie svalovej sily a vytrvalosti (prevencia sarkopénie),
- zlepšenie mobility (obnova schopnosti chôdze, rovnováhy a koordinácie),
- prevencia alebo zmiernenie bolestivosti pri degeneratívnych ochoreniach pohybového aparátu,
- podpora funkcie kardiovaskulárneho systému,
- prevencia obezity,
- zlepšenie mentálneho stavu.
Znaky zlého kondičného stavu vášho psa
- zhrbený chrbát,
- panvové končatiny podsunuté viac pod bruško,
- strata svalovej hmoty,
- strnulá chôdza, najmä ráno alebo po odpočinku,
- ťažké vstávanie alebo líhanie,
- neochota ísť po schodoch alebo vyskočiť na gauč/do auta,
- neochota k pohybu, skracovanie prechádzok, časté sadanie si,
- škrtanie pazúrmi o rovný povrch alebo zakopávanie,
- odľahčovanie končatiny, krívanie, zmena chôdze alebo pohybu na rôznych povrchoch,
- nezáujem o hru, hračky alebo iné psy,
- zmena správania, menšia potreba hladkať sa alebo podráždenosť pri dotyku v zmysle „niečo ma bolí, nechcem dotyk, idem preč.“
- problémy s močením, inkontinencia.
